Život Prešova
online
online
AP: Správa o Madurovom zadržaní vyvolala zmes strachu, zmätku a nádeje
04.01.2026 Celý región
Washington/Caracas
4. januára (TASR) – Správa o zadržaní venezuelského prezidenta Nicolása
Madura a jeho prepravení do New Yorku, kde sa čoskoro postaví pred súd
pre obvinenia z obchodovania s drogami a zbraňami, vyvolala vo Venezuele
i vo venezuelskej komunite v USA zmes strachu, zmätku a nádeje,
informovali v noci na nedeľu agentúry AP a DPA.
„Sme šťastní, ale aj vystrašení, pretože nevieme, čo bude nasledovať, najmä keď sú ďalší predstavitelia vlády stále na slobode,“ uviedla 56-ročná obyvateľka východnej časti hlavného mesta.
Niektorí ľudia vo Venezuele začali zháňať zásoby potravín. Kolumbijská televízia Caracol informovala, že v Caracase ľudia skupovali trvanlivé potraviny, konzervy a vodu; do obchodov vpúšťali naraz len skupiny po 25 ľudí. Metro a autobusová doprava v meste boli v sobotu mimo prevádzky a ulice zostali takmer prázdne. V meste Mérida však bolo možné vidieť aj ozbrojených priaznivcov vlády na motocykloch.
Madurovo zadržanie oslavovali aj Venezuelčania žijúci na juhu Floridy, predovšetkým v meste Doral na predmestí Miami, kde má prezident Donald Trump golfový rezort a kde približne polovicu obyvateľov tvoria ľudia venezuelského pôvodu. Správa o Madurovom osude sa rýchlo rozšírila a ľudia sa zhromažďovali v uliciach, mávali venezuelskými vlajkami a skandovali „sloboda“.
V rozhovoroch s novinármi emigranti priznávali, že po Madurovom odstavení od moci túžili celé roky, ale súčasná situácia v nich vyvoláva otázky, čo sa teraz bude diať v ich vlasti.
Pre mnohých Venezuelčanov boli mesiace stupňovania tlaku USA na Venezuelu a vojenská akcia spojená s Madurovým zadržaním aj priblížením ich snov o stretnutí s blízkymi po rokoch odlúčenia. Takým je aj David Nuez, ktorý utiekol do USA pred šiestimi rokmi po tom, ako ho vo Venezuele prenasledovali pre politický aktivizmus, už šesť rokov nevidel svoje dcéry vo veku osem a 17 rokov.
Emigrantka Alexa Pérezová priznala, že na pád režimu vo Venezuele čakala celé roky, preto pociťuje veľkú vďaku USA a ich prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Dodala, že 3. január bude pre ňu druhým dňom nezávislosti. Keďže sa pred týždňom vydala, správa o páde Madura je aj „najlepším možným svadobným darom“.
Pérezová sa pozitívne vyjadrila aj k plánom USA spravovať Venezuelu aspoň dočasne a využívať jej rozsiahle ropné zásoby na predaj iným krajinám. Podľa nej Venezuelu čaká „skvelé prechodné obdobie. Keď raz spoznáte, ako fungujú Spojené štáty, viete, že všetko môže fungovať lepšie“.
Niektorí odborníci a predstavitelia venezuelskej diaspóry, ako Niurka Meléndezová, poukazujú na to, že odstránenie autoritárskeho režimu vo Venezuele vytvára možnosť, nie záruku, pre obnovu krajiny.
„Budúcnosť bez zločineckej kontroly nad inštitúciami je minimálnou podmienkou na obnovu krajiny založenej na spravodlivosti a demokratických princípoch,“ uviedla Meléndezová.
Venezuela sa podľa nej dostala do „zlomového bodu“ v dôsledku núteného vysídľovania, represálií, hladu a strachu. Teraz je podľa nej potrebná medzinárodná humanitárna pomoc na obnovu krajiny.
Od roku 2014 opustilo Venezuelu približne osem miliónov ľudí. Najprv sa usadzovali v susedných krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku. Po pandémii ochorenia COVID-19 sa čoraz viac zameriavali na Spojené štáty – zo svojej vlasti odchádzali buď pešo cez džungľu v Kolumbii a Paname, alebo letecky v rámci humanitárneho programu s finančným sponzorom.
Napríklad do mesta Doral najskôr prichádzali príslušníci vyššej strednej triedy, ktorí začali investovať do nehnuteľností a firiem po tom, čo koncom 90. rokov stal prezidentom Venezuely socialistický líder Hugo Chávez. Neskôr ich nasledovali politickí odporcovia a podnikatelia. V posledných rokoch prichádza viac Venezuelčanov s nižšími príjmami za prácou v službách.
Niektorí Venezuelčania sú už naturalizovaní občania USA, iní žijú v krajine nelegálne s deťmi narodenými v Spojených štátoch. Mnohým vypršala platnosť turistických víz, žiadajú o azyl alebo majú dočasný pobytový status.
„Sme šťastní, ale aj vystrašení, pretože nevieme, čo bude nasledovať, najmä keď sú ďalší predstavitelia vlády stále na slobode,“ uviedla 56-ročná obyvateľka východnej časti hlavného mesta.
Niektorí ľudia vo Venezuele začali zháňať zásoby potravín. Kolumbijská televízia Caracol informovala, že v Caracase ľudia skupovali trvanlivé potraviny, konzervy a vodu; do obchodov vpúšťali naraz len skupiny po 25 ľudí. Metro a autobusová doprava v meste boli v sobotu mimo prevádzky a ulice zostali takmer prázdne. V meste Mérida však bolo možné vidieť aj ozbrojených priaznivcov vlády na motocykloch.
Madurovo zadržanie oslavovali aj Venezuelčania žijúci na juhu Floridy, predovšetkým v meste Doral na predmestí Miami, kde má prezident Donald Trump golfový rezort a kde približne polovicu obyvateľov tvoria ľudia venezuelského pôvodu. Správa o Madurovom osude sa rýchlo rozšírila a ľudia sa zhromažďovali v uliciach, mávali venezuelskými vlajkami a skandovali „sloboda“.
V rozhovoroch s novinármi emigranti priznávali, že po Madurovom odstavení od moci túžili celé roky, ale súčasná situácia v nich vyvoláva otázky, čo sa teraz bude diať v ich vlasti.
Pre mnohých Venezuelčanov boli mesiace stupňovania tlaku USA na Venezuelu a vojenská akcia spojená s Madurovým zadržaním aj priblížením ich snov o stretnutí s blízkymi po rokoch odlúčenia. Takým je aj David Nuez, ktorý utiekol do USA pred šiestimi rokmi po tom, ako ho vo Venezuele prenasledovali pre politický aktivizmus, už šesť rokov nevidel svoje dcéry vo veku osem a 17 rokov.
Emigrantka Alexa Pérezová priznala, že na pád režimu vo Venezuele čakala celé roky, preto pociťuje veľkú vďaku USA a ich prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Dodala, že 3. január bude pre ňu druhým dňom nezávislosti. Keďže sa pred týždňom vydala, správa o páde Madura je aj „najlepším možným svadobným darom“.
Pérezová sa pozitívne vyjadrila aj k plánom USA spravovať Venezuelu aspoň dočasne a využívať jej rozsiahle ropné zásoby na predaj iným krajinám. Podľa nej Venezuelu čaká „skvelé prechodné obdobie. Keď raz spoznáte, ako fungujú Spojené štáty, viete, že všetko môže fungovať lepšie“.
Niektorí odborníci a predstavitelia venezuelskej diaspóry, ako Niurka Meléndezová, poukazujú na to, že odstránenie autoritárskeho režimu vo Venezuele vytvára možnosť, nie záruku, pre obnovu krajiny.
„Budúcnosť bez zločineckej kontroly nad inštitúciami je minimálnou podmienkou na obnovu krajiny založenej na spravodlivosti a demokratických princípoch,“ uviedla Meléndezová.
Venezuela sa podľa nej dostala do „zlomového bodu“ v dôsledku núteného vysídľovania, represálií, hladu a strachu. Teraz je podľa nej potrebná medzinárodná humanitárna pomoc na obnovu krajiny.
Od roku 2014 opustilo Venezuelu približne osem miliónov ľudí. Najprv sa usadzovali v susedných krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku. Po pandémii ochorenia COVID-19 sa čoraz viac zameriavali na Spojené štáty – zo svojej vlasti odchádzali buď pešo cez džungľu v Kolumbii a Paname, alebo letecky v rámci humanitárneho programu s finančným sponzorom.
Napríklad do mesta Doral najskôr prichádzali príslušníci vyššej strednej triedy, ktorí začali investovať do nehnuteľností a firiem po tom, čo koncom 90. rokov stal prezidentom Venezuely socialistický líder Hugo Chávez. Neskôr ich nasledovali politickí odporcovia a podnikatelia. V posledných rokoch prichádza viac Venezuelčanov s nižšími príjmami za prácou v službách.
Niektorí Venezuelčania sú už naturalizovaní občania USA, iní žijú v krajine nelegálne s deťmi narodenými v Spojených štátoch. Mnohým vypršala platnosť turistických víz, žiadajú o azyl alebo majú dočasný pobytový status.
www.ZIVOTPO.sk
